Snaží sa nezaspať (ale nehovorí si to). Ospalo sleduje plochu pred sebou (veľká a menšia tmavo-šedivá škvrna na bielej ploche), snaží sa chytiť čohokoľvek, aby nezaspala [1]. Cíti silné tlačenie v hlave, ktoré súvisí so zaspávaním, má pocit, že má hrozne ťažký frontálny lalok [2]. Predtým (pár sekúnd) sa snažila premýšľať nad stretnutím s pánom B., modelovala si ich budúce stretnutie, ale v tej chvíli z toho premýšľania, ktoré ju držalo, už vypína. Má okno, už na to nemyslí, už len doznieva vizuálna predstava a pocit z pána B. (neistota, nejasnosť; myšlienko-pocitový mrak - vôbec ho nepozná a nevie, ako to stretnutie bude prebiehať, ako sa na ňu bude tváriť a ako na ňu bude hovoriť, nevie si to vierohodne predstaviť) [3].

Zostupná tendencia pozornosti (celá session), zaspáva. Často sa snaží držať nejakú myšlienku, ale o sekundu sa pristihne, že už vôbec nevie, na čo sa myslela, nepamätá si kontext. Všetko to je zneistené únavou, nie je si úplne istá hranou tónu.

-

-

-