[1] Vnútorne si hovorí “mě-už-to-ne-ba-ví”. Spomalene, dáva dôraz na každú slabiku, robí medzi nimi pauzy, ktorými sa to snaží predlžovať, aby to časovo vyšlo rovnako, ako keď to hovorí nahlas. [2] Počuje svoj hlas, dynamika je rovnaká ako keď to hovorí nahlas, ale jej vnútorný hlas je viac zastrený/utlmený. Pípnutie nastane, keď to celé dopovie. [3] Keď si niečo hovorí vnútorne, vníma v hlave priestor na to, aby si tie slová vizualizovala (nie priamo obraz písmen - rôzne vizualizácie) - tentokrát puntíky pre každú slabiku.

Snaží sa premýšľať nad časovosťou, rozmýšľa, či čas prebieha v hlave rovnako ako keby to povedala nahlas (to ale v skeneri neurobila).

-

-