[1] Vnútorne si hovorí “mě-už-to-ne-ba-ví”. Spomalene, dáva dôraz na každú slabiku, robí medzi nimi pauzy, ktorými sa to snaží predlžovať, aby to časovo vyšlo rovnako, ako keď to hovorí nahlas. Počuje svoj hlas, dynamika je rovnaká ako keď to hovorí nahlas, ale jej vnútorný hlas je viac zastrený/utlmený. Pípnutie nastane, keď to celé dopovie. Keď si niečo hovorí vnútorne, vníma v hlave priestor na to, aby si tie slová vizualizovala (nie priamo obraz písmen - rôzne vizualizácie, tentokrát puntíky pre každú slabiku).

Snaží sa premýšľať nad časovosťou, rozmýšľa, či čas prebieha v hlave rovnako ako keby to povedala nahlas (to ale v skeneri neurobila).

-

-