[1,2] Striedajú sa jej rôzne súvisiace myšlienky, ilustrované vizuálnymi predstavami. Vizuálna predstava Vandy (rozmazaná tvár, výraz nevidí, v predstave je Vanda blond ako keď sa zoznámili, aj keď momentálne už je bruneta). Vizuálna predstava poukazu (červený papier, je tam vložená vizitka kolegyne psychologičky) a letmá vizuálna predstava obálky, na ktorú niečo napíše, tak, aby to Vanda celé vzala v pohode. Tieto vizuálne predstavy rôzne preblikávajú, veľmi rýchlo, ale myslí si, že v momente pípnutia práve vnímala predstavu červeného poukazu. Celé to “prostupuje” myšlienka “snáď to vezme v pohode” (ale tieto slová si priamo nehovorí, len “myšlienko-pocit”, ktorý spája jednotlivé vizuálne obrazy, zaštiťuje ich).

Premýšľala nad premýšľaním. Rozmýšľala, či sú ostatní tiež takí sebestrední a “narcisistickí” a schopní reflektovať svoje myšlienkové pochody tak, ako ona. To jej evokuje myšlienku na Vandu, o ktorej vie, že toho schopná je. Myšlienka na Vandu jej pripomenie, že jej k narodeninám chce dať poukaz na psychológa. Poukaz ešte nemá, nevie, prečo je v predstave červený.

-

-

-

rušíme U, kvůli přísné Hulrburtizaci